Erikine postrehy

Hot hot summer. Na poliach dozrievajú uhorky. Mozog je na prázdninách a funguje v econom režime. A tak sa stane, že človek, ktorý je počas „pracovného roka“ zaťažený tisícorakými povinnosťami odrazu nemá čo robiť a tak sa len bezprízorne povaľuje na pláži alebo v príjemne klimatizovanej miestnosti a resetuje si myšlienky. A ak sa náhodou, hnaný tichým hlasom večne odkopávaného svedomia, dostane k reflektovaniu vlastného života, občas sa pred ním vynorí aj obľúbená hypotetická otázka čo by bolo, keby...
Ak by som si vytiahla lepšiu otázku na maturite, nemuselo by to byť za 3. Ak by som nestretla tú ukecanú susedu, nespomenula by som si, že som nechala zapnutú žehličku na doske a zhorel by mi byt. Ak by môj kamoš neochorel na salmonelu tri dni pred táborom, išiel by tam a skotúľal by sa do rokliny spolu s autobusom a ostatnými deckami... No, povezdme že tie posledné dva príklady boli dosť drsné, ale aj také veci sa stávajú.
Počula som jeden reélny príbeh o dievčine, ktorá cestovala so svojou rodinou na výlet. Ešte pred odchodom sa hádala s mladším bratom o tom, kto zaujme v aute miesto za vodičom. Vyhral to brat, ale nepochodil dobre. Rodina mala autonehodu a tí, ktorí sedeli na ľavej strane auta, to neprežili. A tak sestra, porazená v súrodeneckom súboji, prišla o otca aj o brata. Osoba, ktorá mi tento príbeh rozprávala, poznamenala, že Boh mal zrejme s dievčinou nejaké plány, keď ju nechal žiť. Táto poznámka mi ale nedala pokoj. Mal, alebo to bola len náhoda?
Pod náhodou sa zvykne rozumieť niečo, čo od nás nezávisí. Proste sa to tak stalo. Zhoda okolností. S tým nič nenarobím. Vedomie, že niektoré veci „proste sú“ a nedokážeme ich ovplyvniť, robí mnohých ľudí smutnými, ak nie zúfalými. Veď koľkokrát sa stane, že práve takáto nejaká neočakávaná zhoda okolností výrazne zasiahne do života človeka, alebo ho aj úplne zmení. A časom si ten „osudom doráňaný“ alebo naopak „neprimerane Šťastenou dotovaný“ človek možno uvedomí, že tak to bolo najlepšie. Že to jednoducho nemohlo byť inak.
Ľudia hovoria že, náhoda je sviňa. A ja hovorím, že náhody neexistujú. Je to len naša nepripravenosť a nevedomosť. Žijeme totiž len vo svojej časovo a priestorovo obmedzenej realite a nedokážeme pripustiť, že sme k „náhode“ sami mohli dať podnet. Kedysi dávno. Už sme nato zabudli. Našťastie neostáva žiaden náš čin ani myšlienka bez odozvy. Či to chceme, alebo nie, vráti sa k nám ako bumerang. Niekedy to poteší, inokedy zabolí. Myslím, že to takto funguje.
Keď som v minulosti zažívala rôzne zvláštne zhody náhod, zvykla som si len pomyslieť „to je ale haluz“. Dnes sa z každej takejto „haluze“ teším. Môj život už nie je len jazda suchou diaľnicou so splašenými koňmi pod kapotou. Skôr by som ho prirovnala ku dlhej zaprášenej ceste, po ktorej sa pomaly veziem chutným malým autíčkom a na ktorej je vždy čo objavovať.
Tak čo, myslíte si, že trepem hlúposti? Alebo ani náhodou? ;)